Kláštor

Územie Broumovska daroval v roku 1213 kráľ Přemysl Otakar I. benediktínskemu rádu. O skutočnom osídľovaní krajiny môžeme hovoriť od 14. storočia, keď mesto Broumov založili benediktíni za pomoci nemeckých kolonistov, pretože z neho chceli spraviť hlavný bod ďalšieho prenikania na sever a severovýchod. Význam Broumova vzrastá v 15. storočí, keď bol husitmi vypálený kláštor na Břevnove (20. mája 1420). Následne sa Opát Mikuláš II. s niekoľkými rehoľnými bratmi uchýlil do Broumova. Priniesli so sebou aj množstvo cenných predmetov, medzi ktorými bol napríklad aj veľký rukopis biblie, tzv. „CODEX GIGAS“, ktorý sa od roku 1648 nachádza vo Švédsku – ako vojnová korisť. Toto presídlenie opátov z Břevnova do Broumova malo obrovský význam pre kultúrny a hospodársky rozvoj mesta a celého tunajšieho kraja.

Počas pôsobenia opátov Tomáša Sartoria (1663-1700) a Otmara Daniela Zinkeho (1700-1738) bola spustená veľká stavebná činnosť. Pôvodne gotický kostol sv. Vojtecha bol prestavaný v barokovom slohu, a to pod vedením talianskeho stavebného majstra Martina Allia z Löwenthalu v rokoch 1685-1688. Prestavbu dokončil Kilián Ignác Dientzenhofer v rokoch 1721-1723. Podľa návrhov Kiliána Ignáca Dientzenhofera a Kryštofa Dientzenhofera neskôr nasledovala aj prestavba kláštorných budov. V tomto období vzniká na Broumovsku rada dedinských kostolov, ktoré boli podľa návrhov Dientzenhoferovcov prestavané v barokovom slohu, poprípade boli nanovo vystavané. Od roku 1950 do roku 1990 slúžil kláštor ako internačný (nútený) tábor – najprv pre rehoľníkov, no neskôr aj pre rehoľnice rôznych rádov. Internované (väznené) sestry tu žili za drsných podmienok a boli nútené pracovať v továrňach a v poľnohospodárstve – v Broumove a v jeho okolí.

Kláštor je v súčasnej dobe samostatným subjektom a nie je obývaný rehoľnou komunitou. Opátstvo je riadené z Prahy – Břevnova (administrátor P. Prokop Siostrzonek OSB) a správcom kláštora je Přemysl Sochor.