Vývoj

Kláštor Hronovce – Čajakovo  

Z kláštorných budov sa dodnes čiastočne zachoval len kostol. V čase prvej zmienky o kláštore (1255/1256) pravdepodobne už existoval. Jeho výstavba sa predpokladá v priebehu prvej polovice 13. storočia – v dobe kráľa Ondreja II. (1205 – 1235), resp. medzi rokmi 1220 až 1240. Mal podobu trojloďovej baziliky bez priečnej lode s trojicou východných apsíd a dvomi západnými vežami. Lode, dnes plochostropé, boli pravdepodobne zaklenuté a dosahovali dĺžku štyroch klenbových polí. Dodnes ich oddeľujú zrejme ešte románske medziloďové piliere a polkruhové arkády. Apsidy bočných lodí mali polkruhový pôdorys, presný tvar hlavnej svätyne nepoznáme. Zlý technický stav kostola si v 18. storočí vynútil barokovú prestavbu, uskutočnenú v niekoľkých etapách. Kostol v tom čase predĺžili o novú západnú vežu a strednú apsidu nahradili novým presbytériom. V roku 1945, na konci 2. svetovej vojny došlo počas ústupu nemeckých vojsk k výbuchu, pri ktorom bola zničená západná časť kostola. Súčasný farský chrám s novopostaveným západným priečelím ja tak len torzo barokovo prestavaného románskeho kláštorného chrámu. Kostol ani jeho okolie zatiaľ neboli dôkladnejšie skúmané.  Po poškodení stavby v roku 1945 sa v deštruovaných murivách našli fragmenty románskych architektonických článkov – stĺpiky, pätky s nárožnými drápkami, kockové hlavice, fragment oblúčkového vlysu. Pôvodne zaiste tvorili súčasť bohatej výzdoby veží, združených okien a hlavného západného portálu. Niektoré z týchto stavebných prvkov sú uložené v interiéri kostola. Pri obnove objektu v 90. rokoch 20. storočia bolo čiastočne odkryté a prezentované pôvodné tvaroslovie bočných apsíd. Vo vnútri kostola je možné vidieť ich kamenné murivo, polkruhovo ukončené románske okná (viditeľné i z exteriéru), zaklenutie konchami aj ústupkové víťazné oblúky, ktorými sa apsidy napájajú na bočné lode. Polkruhový tvar schodov, ktorými sa dnes vystupuje k hlavnému oltáru, má naznačovať tvar pôvodnej strednej apsidy. Objavila sa však aj neoverená hypotéza, že pod vyvýšenou podlahou presbytéria by mohla byť ešte stredoveká krypta. Pôdorys zaniknutej západnej časti kostola je náznakovo prezentovaný v teréne pred súčasnou západnou fasádou.